{"id":3509,"date":"2022-09-02T17:14:51","date_gmt":"2022-09-02T17:14:51","guid":{"rendered":"https:\/\/karma-klub.com\/?p=3509"},"modified":"2022-09-02T17:14:52","modified_gmt":"2022-09-02T17:14:52","slug":"pre-vsetkych-v-ktorych-drieme-spisovatel","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/pre-vsetkych-v-ktorych-drieme-spisovatel\/","title":{"rendered":"Pre v\u0161etk\u00fdch, v\u00a0ktor\u00fdch drieme spisovate\u013e"},"content":{"rendered":"\n

\u010cl\u00e1nok mi vy\u0161iel v \u010dasopise\u00a0Vitalita<\/em>, august 2022. Origin\u00e1l v\u00a0PDF\u00a0n\u00e1jdete tu<\/a><\/p>\n\n\n\n

Tie\u017e uva\u017eujete nad t\u00fdm, \u017ee za\u010dnete p\u00edsa\u0165, alebo raz nap\u00ed\u0161ete knihu? Mo\u017eno v\u00e1m to p\u00e1rkr\u00e1t prebleslo hlavou, ale nechali ste t\u00fa my\u0161lienku odpl\u00e1va\u0165, mo\u017eno o\u00a0tom rozm\u00fd\u0161\u013eate \u010dasto. Ver\u00edm, \u017ee v\u0161etci v\u00a0sebe nos\u00edme pr\u00edbeh. Koniec-koncov, ka\u017ed\u00fd z\u00a0n\u00e1s si v\u00a0\u017eivote u\u017e v\u0161imol nie\u010do neoby\u010dajn\u00e9 alebo kr\u00e1sne, \u010do by st\u00e1lo za to prerozpr\u00e1va\u0165, za\u017eil nie\u010do dramatick\u00e9, \u010do v\u00a0sebe nesie z\u00e1pletku a\u00a0zat\u00fa\u017eil to zdie\u013ea\u0165… Chv\u00edle, v ktor\u00fdch sme sa museli rozhodn\u00fa\u0165, nie\u010d\u00edm si prejs\u0165, zabojova\u0165, presk\u00e1ka\u0165 prek\u00e1\u017eky, porazi\u0165 draka. Toho pomyseln\u00e9ho v\u00a0sebe alebo nejak\u00e9ho tam, vonku.<\/em><\/em> <\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

\u010ci je to p\u00edsanie, kreslenie, spev alebo tanec, ver\u00edm, \u017ee sme v\u0161etci kreat\u00edvni a ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s je v srdci umelcom. V\u0161etko, \u010do vytvor\u00edme, nech je to b\u00e1sni\u010dka, ma\u013eba kamo\u0161ovi na narodeninovom blaho\u017eelan\u00ed, zaran\u017eovan\u00e1 kytica, bytov\u00fd design alebo uvaren\u00fd skvel\u00fd obed \u2013 my \u013eudia sme tvoriv\u00ed a rod\u00edme sa tak. Ako deti ma\u013eujeme, p\u00ed\u0161eme, recitujeme, tancujeme a spievame celkom prirodzene a spont\u00e1nne. Ako deti sme sa nikoho nep\u00fdtali na n\u00e1zor. Tvorili sme prirodzene a zanietene, preto\u017ee n\u00e1s to nap\u013a\u0148alo a te\u0161ilo. Ukazovali sme nad\u0161ene svoje v\u00fdtvory ka\u017ed\u00e9mu, kto bol zvedav\u00fd. Pr\u00fd\u0161tilo to z n\u00e1s samo. A\u017e do bodu, kedy sa nie\u010do zlomilo a my sme s t\u00fdm prestali. Za\u010dali sme si myslie\u0165, \u017ee na\u0161e umenie akosi u\u017e nie je dos\u0165 dobr\u00e9. Prestali sme ho ukazova\u0165 a za\u010dali sme sa hanbi\u0165. Mo\u017eno si dodnes racionalizujeme, pre\u010do na \u201eto nem\u00e1me\u201c. Pre\u010do s\u00fa d\u00f4le\u017eitej\u0161ie in\u00e9 veci. Odkia\u013e sa to berie a ako sa navr\u00e1ti\u0165 k svojej prirodzenosti? Ako zase tvori\u0165?<\/p>\n\n\n\n

Psst… p\u00ed\u0161em rom\u00e1n<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f som bola mal\u00e1, kreslila som st\u00e1le komixy. Boli ich tony. O princezn\u00e1ch, princoch, nah\u00e1\u0148a\u010dk\u00e1ch a \u00fanosoch. Takisto som \u010d\u00edtala u\u017e od 5. rokov, odkedy ma to nau\u010dila mama, a to vkuse. Zo\u0161rotovala som v\u0161etko z babkinej kni\u017enice, v\u0161etko, \u010do mi pri\u0161lo pod ruku. Samozrejme sa n\u00e1v\u00e4zne na to vo mne zrodila niekedy v dvan\u00e1stich ve\u013ekolep\u00e1 my\u0161lienka, \u017ee nap\u00ed\u0161em knihu. Bola som z toho v rau\u0161i. A tak som si s d\u00f4le\u017eit\u00fdm v\u00fdrazom zasadla za dedov p\u00edsac\u00ed stroj. A p\u00edsala som nieko\u013eko dn\u00ed. V mojej predstave bol m\u00f4j rom\u00e1n dokonal\u00fd \u2013 pr\u00edbeh v\u00e1\u0161nivej l\u00e1sky sestier a mlad\u00e9ho mu\u017ea, ktor\u00fd si jednu z nich vezme za \u017eenu. Mala som premyslen\u00fa z\u00e1pletku, dom, aj krajinu, kde sa to odohr\u00e1valo, ich men\u00e1… v\u0161etko vyzeralo n\u00e1dejne. Dedko mi \u0161\u00fapal a kr\u00e1jal jab\u013a\u010dka a nosil mi ich \u00factyhodne v pravideln\u00fdch intervaloch do izby, kde som trieskala s vervou do stroja a nazna\u010doval pri tom babke a v\u0161etk\u00fdm n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom so vzt\u00fd\u010den\u00fdm prstom na \u00fastach, aby ma nevyru\u0161ovali. \u201eTicho, Katu\u0161ka p\u00ed\u0161e.\u201c Ide\u00e1lne podmienky na tvorbu. A\u017e do toho osudn\u00e9ho momentu, kedy som sa zastavila a za\u010dala som si po sebe \u010d\u00edta\u0165 tie modr\u00e9 strojov\u00e9 p\u00edsmenk\u00e1 na pop\u00edsan\u00fdch stran\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n

Dodnes si pam\u00e4t\u00e1m t\u00fa hr\u00f4zu, ktor\u00e1 sa ma postupne zmoc\u0148ovala, ke\u010f som obracala str\u00e1nku za str\u00e1nkou. Hlavou mi i\u0161lo len jedno: je to otrasn\u00e9! Nie je to v\u00f4bec tak\u00e9, ak\u00e9 som si to predstavovala. Toto nikdy, naozaj nikdy, nem\u00f4\u017eem nikomu uk\u00e1za\u0165. Rozdiel medzi ideou o mojom diele, desiatkami rom\u00e1nov, ktor\u00e9 mi pre\u0161li pod rukami a t\u00fdm, \u010do som splodila, bol bolestne priepastn\u00fd. Bolo mi stra\u0161ne. C\u00edtila som, ako sa mi do o\u010d\u00ed tla\u010dia slzy hnevu, sklamania a frustr\u00e1cie z toho bo\u013eav\u00e9ho ne\u00faspechu. Ods\u00fadila som svoje dielko tot\u00e1lne a bez milosti. Rozsudok bol \u00faplne jasn\u00fd. Smr\u0165. V\u0161etky papiere som roztrhala. Nekompromisne, na mal\u00e9 k\u00fa\u0161ti\u010dky.<\/p>\n\n\n\n

\u201eAle pre\u010do?\u201c op\u00fdtal sa dedko, ktor\u00fd pritom vch\u00e1dzal do izby so skr\u00fa\u0161en\u00fdm v\u00fdrazom mie\u0161aj\u00facim sa s nepochopen\u00edm. \u201ePre\u010do si to urobila?\u201c pozeral ne\u0161\u0165astne hore-dole na roztrhan\u00e9 papiere a potom na m\u0148a.<\/p>\n\n\n\n

\u201eNechcem o tom hovori\u0165,\u201c rezol\u00fatne odseklo moje dvan\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9 ja.<\/p>\n\n\n\n

A tak sme u\u017e o tom nehovorili.<\/p>\n\n\n\n

\u201eAk\u00e1 \u0161koda,\u201c dodal e\u0161te dedko.<\/p>\n\n\n\n

Mal pravdu. Bola to \u0161koda. Kde sa vzalo v mojom dvan\u00e1s\u0165ro\u010dnom svete presved\u010denie, \u017ee na prv\u00fd pokus mus\u00edm nap\u00edsa\u0165 B\u00farliv\u00e9 v\u00fd\u0161iny \u010di Janu Eyrov\u00fa?<\/p>\n\n\n\n

\u0160koda, \u017ee mi vtedy nikto nepovedal, \u017ee v\u0161etko je len proces.  \u017de v\u0161etko sa zdokona\u013euje opakovan\u00edm. \u017de to na m\u00f4j vek nebolo v\u00f4bec zl\u00e9. \u017de d\u00f4le\u017eit\u00e9 boloto, ako som sa v tom procese dostala kompletne do \u201ez\u00f3ny\u201c, kde nevl\u00e1dol priestor ani \u010das… s\u00fastreden\u00e1 vo \u201eflow\u201c, pohr\u00fa\u017een\u00e1 do svojho pr\u00edbehu. Nevedela som, \u017ee najviac z\u00e1le\u017e\u00ed na tom, \u017ee ma to bav\u00ed. \u017de nie\u010do vytv\u00e1ram a je to celkom unik\u00e1tne a nov\u00e9, a to bola t\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ia hodnota. \u0160koda, \u017ee mi nikto nepovedal, \u017ee moje hodnotenie poch\u00e1dza z toho, \u017ee svoj ran\u00fd liter\u00e1rny v\u00fdtvor porovn\u00e1vam. \u017de v mojej malej hlavi\u010dke u\u017e existoval ne\u00faprosn\u00fd perfekcionizmus, ktor\u00fd mi nedovolil ani trochu s\u00facitu, ani \u0161petku zdravej sebareflexie.<\/p>\n\n\n\n

Perfekcionizmus<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Raz mi niekto m\u00fadry povedal, \u017ee tam, kde m\u00e1me ruky, m\u00e1me i srdce. Teda v\u0161etko, \u010doho sa dot\u00fdkame,  \u010do tvor\u00edme s l\u00e1skou, je l\u00e1sky hodn\u00e9. Pre\u010do ver\u00edm, \u017ee sme v\u0161etci kreat\u00edvni? Preto\u017ee kreativita je len h\u013eadie\u0165 na star\u00e9 veci nov\u00fdmi o\u010dami. V\u0161etko \u010do vytvor\u00edme, u\u017e perfektn\u00e9 je, preto\u017ee v tom tvoren\u00ed sa ukr\u00fdva n\u00e1\u0161 \u013eudsk\u00fd proces u\u010denia. U\u010d\u00edme sa neust\u00e1le. O sebe, o svete\u2026 U\u010d\u00edme sa od t\u00fdch, \u010do tu boli pred nami a pos\u00favame svoje v\u00fdtvory a objavy t\u00fdm po n\u00e1s, aby na to, \u010do sme vytvorili, mohli nadviaza\u0165. A tento proces u\u017e dokonal\u00fd je \u2013 s\u00e1m o sebe. Bezpodmiene\u010dne.<\/p>\n\n\n\n

Predstavte si, \u017ee my \u013eudia sme jedin\u00e9 tvory v pr\u00edrode, ktor\u00e9 sa navz\u00e1jom odsudzuj\u00fa za takzvan\u00fa \u201enedokonalos\u0165\u201c. A ob\u010das ve\u013emi necitlivo.<\/p>\n\n\n\n

Predstavte si, \u017ee na plote sedia vt\u00e1\u010diky a u\u010dia sa prv\u00fdkr\u00e1t spieva\u0165 od dospel\u00e9ho vt\u00e1ka. Mal\u00fd vt\u00e1\u010dik otvor\u00ed zob\u00e1k a vysk\u00fa\u0161a si: \u201c\u010dvirik-\u010dvirik!\u201d Videli ste niekedy, \u017ee by sa na \u0148ho ten ve\u013ek\u00fd pozrel a dod\u017eubal ho za to, \u017ee spieva mizerne? Skr\u00edkol by na \u0148ho: \u201cRob\u00ed\u0161 to otrasne, ty dilino!\u201d Nie\u010do tak\u00e9 predsa v pr\u00edrode neexistuje! Tak pre\u010do sa my \u013eudia u\u010d\u00edme hodnoti\u0165 a s\u00fadi\u0165 jeden druh\u00e9ho, i seba?<\/p>\n\n\n\n

Sp\u00f4sob, ak\u00fdm o sebe v dospelosti rozm\u00fd\u0161\u013eame vznik\u00e1 samozrejme v detstve. V\u0161etci m\u00e1me ako deti z\u00e1kladn\u00e9 potreby: potrebu by\u0165 autentick\u00ed a potrebu citovej v\u00e4zby. Autenticita je potreba sa vyjadri\u0165, pre\u017ei\u0165 a uk\u00e1za\u0165 svoje pocity… rozumejte vo\u013ene sa hra\u0165 a prejavova\u0165. Potreba citovej v\u00e4zby je na\u0161a potreba k niekomu a niekam patri\u0165. Vo chv\u00edli, kedy si m\u00e1me medzi t\u00fdmito potrebami vybra\u0165\u2026desa\u0165 z desiatich kr\u00e1t si vyberieme citov\u00fa v\u00e4zbu. Die\u0165a v\u017edy rad\u0161ej potla\u010d\u00ed svoje ostatn\u00e9 potreby, aby si udr\u017ealo bezpe\u010dn\u00fa citov\u00fa v\u00e4zbu s t\u00fdm, kto sa o \u0148ho star\u00e1. Nem\u00f4\u017ee si dovoli\u0165 o \u0148u pr\u00eds\u0165, je to ot\u00e1zka jeho pre\u017eitia. V procese dospievania tak potla\u010d\u00edme svoju autenticitu mnohokr\u00e1t. Nau\u010d\u00edme sa, ako robi\u0165 vo svojich potreb\u00e1ch kompromis. A tak str\u00e1came svoj hlas. Svoju spont\u00e1nnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Tak, ako v\u00e1m mama bude k\u00e1za\u0165 umy\u0165 si zuby, k\u00fdm si to sami neza\u010dnete k\u00e1za\u0165 automaticky a budete sa c\u00edti\u0165 previnilo, ke\u010f na to zabudnete, tak isto budete sami sebe opakova\u0165, \u017ee nie\u010do na v\u00e1s nie je dos\u0165 dobr\u00e9 \u2013 niekedy sta\u010d\u00ed, \u017ee ste toto hodnotenie po\u010duli o svojej pr\u00e1ci raz.<\/p>\n\n\n\n

Hodnotenie sam\u00fdch seba teda vznik\u00e1 tam, kde si za svoje zvn\u00fator\u0148ujeme hlasy t\u00fdch, ktor\u00fdch v detstve milujeme a\u00a0re\u0161pektujeme a\u00a0ktor\u00ed n\u00e1s hodnotia. Hodnotia n\u00e1s nielen rodi\u010dia, ale aj ostatn\u00e1 rodina, u\u010ditelia, spolu\u017eiaci…<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

Chudobn\u00fd umelec a in\u00e9 b\u00e1chorky <\/strong> <\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f dospievame, radia n\u00e1m, aby sme si vybrali \u201eporiadne povolanie\u201c, ktor\u00e9 n\u00e1s u\u017eiv\u00ed, preto\u017ee umeleck\u00e9 smery sa v\u017edy pova\u017eovali za nie\u010do nestabiln\u00e9. M\u00fdtus chudobn\u00e9ho umelca je v n\u00e1s zakorenen\u00fd naprie\u010d gener\u00e1ci\u00e1m. Myslia to s nami dobre. A my si tento dobr\u00fd z\u00e1mer zinternalizujeme. Pova\u017eujeme ho za vlastn\u00fd a rozl\u00fa\u010dime sa so svojim snom. \u017dijeme v tejto \u201estabilite\u201c \u0161\u0165astne, a\u017e k\u00fdm… niekedy a\u017e k\u00fdm si neuvedom\u00edme, \u017ee m\u00e1me depku a burnout a nenach\u00e1dzame u\u017e ani \u0161petku motiv\u00e1cie, aby sme r\u00e1no bez otr\u00e1venia vstali do pr\u00e1ce, ktor\u00e1 n\u00e1s u\u017e d\u00e1vno nenap\u013a\u0148a. No mus\u00edme, u\u017e je predsa neskoro za\u010d\u00edna\u0165 nov\u00fa \u201ekari\u00e9ru\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Nem\u00e1me na to predsa peniaze, \u010das, priestor… a tak \u010falej. V\u00fdhovorky s\u00fa v\u017edy napor\u00fadzi. S\u00fa to skvel\u00e9 v\u00fdhovorky. Dr\u017eia n\u00e1s toti\u017e bezpe\u010dne \u010faleko od toho, aby sme sa op\u00e4\u0165 vystavili svojej vlastnej zranite\u013enosti. Vlastnej zdrcuj\u00facej kritiky svojho diela. Je to jednoduch\u0161ie ne\u017e sa vystavi\u0165 sklamaniu, \u017ee na\u0161e \u201eza\u010diatky\u201c by boli \u010faleko od predstavy tej perfektnej knihy \u010di skladby, o ktorej sn\u00edvame.<\/p>\n\n\n\n

Perfekcionizmus vl\u00e1dol i mne. Sama som sa roky sabotovala. Ni\u010d, \u010do som nap\u00edsala, nebolo dos\u0165 dobr\u00e9 na to, aby som to uk\u00e1zala verejne a neb\u00e1la sa na smr\u0165 kritiky. Rad\u0161ej som nep\u00edsala ni\u010d, ne\u017e nap\u00edsa\u0165 nie\u010do, \u010do bude\u2026skritizovate\u013en\u00e9. Nevedela som vtedy pre\u010do. Myslela som si, \u017ee na p\u00edsanie \u201etreba talent\u201c. \u017de moje pocity okolo toho s\u00fa \u00faplne norm\u00e1lne a tak\u00e1 proste\u2026 som. Celkom som sa s t\u00fdm nau\u010den\u00fdm presved\u010den\u00edm identifikovala. Svoj prv\u00fd \u010dl\u00e1nok som prep\u00edsala minim\u00e1lne 17-kr\u00e1t. A aj potom, \u010do mi ho uverejnili, som niekedy spochyb\u0148ovala \u010dasopis, v ktorom vy\u0161iel a jeho kvalitu.<\/p>\n\n\n\n

Spozn\u00e1vate sa v\u00a0tom? Patr\u00edte k\u00a0t\u00fdm, ktor\u00ed sa v \u0161kole b\u00e1li, \u017ee prepadn\u00fa, no pritom d\u00e1vali eseje na jednotky? Dobr\u00e1 spr\u00e1va je, \u017ee aj s\u00a0tak\u00fdmto hovno\u017er\u00fatskym perfekcionizmom m\u00f4\u017eete by\u0165 st\u00e1le g\u00e9niom. Tak\u00fd ist\u00fd bol i Kafka… Po poslan\u00ed svojich nieko\u013ekokr\u00e1t skorigovan\u00fdch diel do vydavate\u013estva potom e\u0161te \u00fazkostlivo telefonoval a\u00a0chcel urobi\u0165 dodato\u010dn\u00e9 opravy. \u010eal\u0161ia, e\u0161te lep\u0161ia spr\u00e1va je, \u017ee ke\u010f trp\u00edte syndr\u00f3mom nedostato\u010dnosti a\u00a0nedok\u00e1\u017eete si da\u0165 kredit za svoju pr\u00e1cu a\u00a0snahu, d\u00e1 sa s\u00a0t\u00fdm pracova\u0165.<\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Tie\u0148ov\u00ed umelci<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Niekedy naozaj trv\u00e1 si pripusti\u0165, \u017ee p\u00edsa\u0165 v\u00f4bec chceme. Opr\u00e1\u0161i\u0165 ten sen. Roky som sa v Lond\u00fdne ako vz\u0165ahov\u00e1 mana\u017e\u00e9rka v spravodajskej agent\u00fare motkala okolo novin\u00e1rov a obdivovala ich, no nedo\u0161lo mi, \u017ee len t\u00fa\u017eim po p\u00edsan\u00ed. Netr\u00fafla by som si to samej sebe prizna\u0165. Julia Cameron, ktorej cvi\u010denia z knihy Umelcova cesta dnes pou\u017e\u00edvam vo svojom kou\u010dingu kreat\u00edvneho p\u00edsania, naz\u00fdva tento fenom\u00e9n \u201etie\u0148ov\u00fd umelec\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Mnoh\u00ed z n\u00e1s si nikdy nepriznaj\u00fa, \u017ee t\u00fa\u017eia by\u0165 profesion\u00e1lnym \u0161portovcom, no miluj\u00fa sledovanie tenisu alebo krasokor\u010du\u013eovania. In\u00ed miluj\u00fa hudbu a motaj\u00fa sa okolo producentov, spievaj\u00fa si v sprche, alebo ke\u010f maj\u00fa v sebe p\u00e1r poh\u00e1rov v\u00edna, no nikdy by neotvorili \u00fasta pred publikom. Spisovatelia \u010dasto kon\u010dia ako novin\u00e1ri, PR-isti alebo copywriteri. V\u0161imnite si, k\u00fdm sa obklopujete a koho (ne)skryte obdivujete… t\u00e1to inform\u00e1cia m\u00f4\u017ee prehovori\u0165 o va\u0161ej v\u00e1\u0161ni viac ne\u017e tis\u00edc slov.<\/p>\n\n\n\n

\u010co by sa teda najhor\u0161ie mohlo sta\u0165, keby sme to vysk\u00fa\u0161ali sami?<\/p>\n\n\n\n

Ak\u00e9 to je, vystavi\u0165 sa vlastnej zranite\u013enosti v pomyselnej kritike?<\/p>\n\n\n\n

Ak si uvedom\u00edme, \u017ee n\u00e1\u0161 strach zo sklamania pramen\u00ed zo spomienok a star\u00fdch z\u00e1\u017eitkov, pr\u00edde za t\u00fdm pochopenie toho, \u017ee ten strach je len my\u0161lienkov\u00fd kon\u0161trukt. Nem\u00e1 u\u017e ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s dne\u0161nou realitou.<\/p>\n\n\n\n

Viem, sta\u010dil len jeden nes\u00fahlasn\u00fd \u010di posme\u0161n\u00fd poh\u013ead a mnoh\u00ed z n\u00e1s sa rozhodli, \u017ee u\u017e nikdy nebud\u00fa riskova\u0165 vystavi\u0165 sa ak\u00e9muko\u013evek nes\u00fahlasu. Znova pre\u017ei\u0165 to sklamanie, t\u00fa hanbu, t\u00fa boles\u0165, t\u00fa zranite\u013enos\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Link medzi t\u00fdm, ke\u010f niekto na\u0161e dielo ods\u00fadi a t\u00fdm, \u017ee t\u00fdm ods\u00fadi n\u00e1s sam\u00fdch a my u\u017e nebudeme milovan\u00ed, \u017ee n\u00e1s vlastne ods\u00fadi cel\u00e1 spolo\u010dnos\u0165, znie bizarne, ale je to re\u00e1lny strach. Je to prastar\u00fd link, prad\u00e1vny strach, zakorenen\u00fd v limbickom mozgu, z \u010dias, kedy vyl\u00fa\u010denie z komunity znamenalo osamel\u00fa smr\u0165 v temnom pralese. Dnes to v\u0161ak u\u017e nie je pravda.<\/p>\n\n\n\n

V terapii p\u00edsan\u00edm sa \u010dasto pou\u017e\u00edvaj\u00fa nesmierne lie\u010div\u00e9 cvi\u010denia zameran\u00e9 pr\u00e1ve na tento probl\u00e9m. Samej mi ve\u013emi pomohli. M\u00e1te napr\u00edklad za \u00falohu spomen\u00fa\u0165 si na ka\u017ed\u00e9ho, kto v\u00e1m kedy povedal nie\u010do negat\u00edvne o va\u0161ej pr\u00e1ci, po \u010dom ste sa c\u00edtili nepatri\u010dne, alebo to bolelo.  Vyp\u00ed\u0161ete si v\u0161etk\u00fdch vinn\u00edkov. Potom im jedn\u00e9mu po druhom nap\u00ed\u0161ete dopis a obh\u00e1jite v \u0148om svoje mlad\u0161ie ja. M\u00f4\u017eete si v \u0148om vylia\u0165 v\u0161etky pocity a od srdca doty\u010dn\u00fdm vyl\u00ed\u010di\u0165, \u010do svojou kritikou sp\u00f4sobili. Toto cvi\u010denie dok\u00e1\u017ee z\u00e1zraky. V inom cvi\u010den\u00ed si naopak spom\u00ednate na v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00fd v\u00e1\u0161 talent ocenili a pochv\u00e1lili v\u00e1s. Verili vo v\u00e1s. Pripomeniete si aj t\u00fdchto \u0161ampi\u00f3nov. V\u00e4\u010d\u0161inou potom prich\u00e1dza uvedomenie, \u017ee \u010di je hodnotenie kladn\u00e9 \u010di z\u00e1porn\u00e9, je to iba cudz\u00ed filter, projekcia niekoho, kto v\u00e1s hodnot\u00ed a vych\u00e1dza pri tom zo svojej vlastnej reality a z toho, \u010do sa p\u00e1\u010di alebo nep\u00e1\u010di jemu.<\/p>\n\n\n\n

Ruku na srdce: z\u00e1le\u017e\u00ed na tom? Bude na tom z\u00e1le\u017ea\u0165, ke\u010f budete le\u017ea\u0165 na smrte\u013enej posteli s \u013e\u00fatos\u0165ou, \u017ee ste neurobili nie\u010do, po \u010dom ste cel\u00fd \u017eivot t\u00fa\u017eili, preto\u017ee by v\u00e1s niekto skritizoval?<\/p>\n\n\n\n

Ten, \u010do ukazuje prstom<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Perfekcionizmus nie je v\u00fdsada. Je to pasca. T\u00fa\u017eba po dokonalosti je najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm nepriate\u013eom kreativity. Z dlhodobej perspekt\u00edvy perfekcionisti nemaj\u00fa silu preskakova\u0165 st\u00e1le sa zvy\u0161uj\u00facu la\u0165ku. Perfekcionista sa pomaly st\u00e1va menej s\u00fastreden\u00fdm, prepad\u00e1va postupne neur\u00f3ze a st\u00e1va sa emo\u010dne nestabiln\u00fdm. M\u00f4\u017ee p\u00f4sobi\u0165 zvonka bezstarostne, rozpr\u00e1va o sebe s n\u00e1znakom ir\u00f3nie a sarkazmu, no za touto fas\u00e1dou sa skr\u00fdva potreba sa zhadzova\u0165. Strach, \u017ee nie je dos\u0165 dobr\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

\u201eTen, na kom z\u00e1le\u017e\u00ed nie je kritik,\u201c hovor\u00ed zn\u00e1ma psychologi\u010dka Bren\u00e9 Brown, ke\u010f cituje Abrahama Lincolna. \u201eNez\u00e1le\u017e\u00ed na tom, kto ukazuje prstom na siln\u00e9ho mu\u017ea v ar\u00e9ne, ako sa v nej pot\u00e1ca, a kritizuje ho, ako to mohol urobi\u0165 lep\u0161ie. Z\u00e1sluhy patria tomu, kto v tej ar\u00e9ne skuto\u010dne je. Tomu, koho tv\u00e1r je u\u0161pinen\u00e1 krvou, potom a prachom. Tomu, kto na konci d\u0148a prinajlep\u0161om ok\u00fasi na vlastnej ko\u017ei, ako chut\u00ed triumf, ak nie\u010do \u00fa\u017easn\u00e9 dosiahne, tomu, kto prinajhor\u0161om celkom zlyh\u00e1, no ke\u010f zlyh\u00e1, jeho zlyhanie bude rovnako ve\u013ekolep\u00e9 ne\u017e jeho v\u00ed\u0165azstvo, preto\u017ee sa odv\u00e1\u017eil. Nie je to o v\u00fdhre \u010di prehre. Je to o tom, \u017ee sa odv\u00e1\u017eime a uk\u00e1\u017eeme. \u017de dovol\u00edme, aby n\u00e1s svet uvidel v na\u0161ej autenticite, v na\u0161ej nahote. Ak chceme vytv\u00e1ra\u0165 nov\u00e9 veci, ktor\u00e9 neexistovali predt\u00fdm, ne\u017e sme sa ich dotkli, slobodne a s rados\u0165ou a uk\u00e1za\u0165 sa pri tom svetu, zaru\u010dene n\u00e1m svet v ur\u010ditom momente \u201enakope ri\u0165\u201c. Ke\u010f sa postav\u00edme do ar\u00e9ny, budeme c\u00edti\u0165 pochybnosti o sebe sam\u00fdch, preto\u017ee tieto pocity s\u00fa prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou zranite\u013enosti. No zranite\u013enos\u0165 je z\u00e1rove\u0148 aj miestom, kde sa rod\u00ed i l\u00e1ska, spolupatri\u010dnos\u0165, rados\u0165, d\u00f4vera, empatia a inov\u00e1cia. Bez zranite\u013enosti se ned\u00e1 tvori\u0165.<\/p>\n\n\n\n

A preto sme ka\u017ed\u00fd de\u0148 opakovane vyz\u00fdvan\u00ed k tomu, aby sme do tej ar\u00e9ny vst\u00fapili a pozreli sa do publika, v ktorom bud\u00fa aj na\u0161i kritici: hanba, ktor\u00e1 n\u00e1m bude \u0161epta\u0165 do ucha, \u017ee nie sme dos\u0165 dobr\u00ed. Bude tam nedostato\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 n\u00e1m bude na\u0161ept\u00e1va\u0165, \u017ee to, \u010do rob\u00edme, nie je ni\u010d\u00edm v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 a ni\u010d\u00edm sa neodli\u0161ujeme od ostatn\u00fdch. Bude tam i porovn\u00e1vanie sa s in\u00fdmi, ktor\u00e9 n\u00e1s dok\u00e1\u017ee v mysli dosta\u0165 na nepr\u00edjemn\u00e9 miesta. Ke\u010f sa v\u0161ak stoto\u017en\u00edme so strachom z toho, \u010do si \u013eudia o n\u00e1s myslia, mo\u017eno sa vyhneme kritike…a nikto si nebude myslie\u0165 o n\u00e1s ni\u010d zdrcuj\u00face…ale vlastne ani ni\u010d moc. Bohu\u017eia\u013e ani my sami. Preto pozvite do svojej ar\u00e9ny hanbu, nedostato\u010dnos\u0165 a porovn\u00e1vanie sa,\u201c vyz\u00fdva Bren\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

A vst\u00fapte do nej aj tak. Uv\u00edtajte ich, nech si k\u013eudne prisadn\u00fa, no ich sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba v\u00e1s u\u017e nebude zauj\u00edma\u0165. Preto\u017ee vy sa sna\u017e\u00edte vytvori\u0165 nie\u010do nov\u00e9, nie\u010do origin\u00e1lne a v\u00e1m vlastn\u00e9. Ak p\u00f4jdete do ar\u00e9ny a rozhodnete sa, \u017ee v nej budete tr\u00e1vi\u0165 ve\u013ea \u010dasu, mus\u00edte s t\u00fdm po\u010d\u00edta\u0165, \u017ee to ve\u013eakr\u00e1t nev\u00fdjde, str\u00e1pnite sa a m\u00f4\u017eu v\u00e1s vyp\u00edska\u0165… ale pokia\u013e m\u00e1te jasno v tom, pre\u010do to rob\u00edte, a ak\u00e9 s\u00fa va\u0161e hodnoty, nebudete ma\u0165 na v\u00fdber. Ak je jednou z va\u0161ich hodn\u00f4t odvaha, mus\u00edte do tej ar\u00e9ny vst\u00fapi\u0165 a nebude na tom z\u00e1le\u017ea\u0165, ako to dopadne.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f k tomu u\u017e d\u00f4jde, \u017ee sa stra\u0161ne str\u00e1pnite a dostanete t\u00fa najhor\u0161iu kritiku \u2013 a to sa d\u00fafam stane \u2013 preto\u017ee ke\u010f neschyb\u00edte, znamen\u00e1, \u017ee nejdete do toho naozaj naplno a nie ste zranite\u013en\u00ed \u2013 bude d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby ste mali ved\u013ea seba aspo\u0148 jednu osobu, ktor\u00e1 tam st\u00e1le bude, ke\u010f bud\u00fa v\u0161etci ukazova\u0165 prstom… Niekoho, kto v\u00e1s podr\u017e\u00ed a opr\u00e1\u0161i, ke\u010f spadnete na ksicht. Niekoho, kto v\u00e1m l\u00e1skavo povie: \u201cTeda, to bolo ozaj tr\u00e1pne, to si ozaj posral. Fakt, bolo to e\u0161te hor\u0161ie, ne\u017e sa ti zdalo,\u201d s k\u00fdm sa na tom spolu zasmejete. Preto\u017ee tak, ako vy, aj on bude ch\u00e1pa\u0165, \u017ee to, na \u010dom naozaj z\u00e1le\u017e\u00ed je odvaha a vytrvalos\u0165. A bude pri v\u00e1s st\u00e1\u0165. A tak\u00fdto \u010dlovek si vo va\u0161ej ar\u00e9ne zasl\u00fa\u017ei \u0161peci\u00e1lne miesto. Najlep\u0161ie v prvej rade.<\/p>\n\n\n\n

R\u00e1na so slovami<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Je to prost\u00e9. Chce to len za\u010da\u0165. Rozhodn\u00fa\u0165 sa a za\u010da\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Sta\u010d\u00ed p\u00edsa\u0165 aj p\u00e4tn\u00e1s\u0165 min\u00fat ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no. V\u0161etko, \u010do v\u00e1m pr\u00edde na rozum. V met\u00f3de Cesty umelca sa toto p\u00edsanie naz\u00fdva rann\u00e9 str\u00e1nky. Ak za\u010dnete pravidelne p\u00edsa\u0165, budete si zase zvyka\u0165 na svoj autentick\u00fd hlas. Na to, ako zniete na papieri. Okrem toho, \u017ee zase budete p\u00edsa\u0165 \u2013 pribudne v\u00e1m do \u017eivota ritu\u00e1l, ktor\u00fd je ve\u013emi osobn\u00fd, celkom v\u00e1\u0161.<\/p>\n\n\n\n

Nieko\u013eko spisovate\u013eov, ktor\u00ed absolvovali Cestu umelca, napr\u00edklad Elisabeth Gilbert, autorka diela Jedz, modli sa a miluj<\/em>, pracovali na svojich rann\u00fdch str\u00e1nkach, k\u00fdm sa v ich dielach neobjavili prv\u00e9 postavy z ich bud\u00facej knihy. P\u00edsanie denn\u00edka je nielen \u201cpredskokanom\u201d toho, aby ste za\u010dali p\u00edsa\u0165 knihu \u010di \u010dl\u00e1nky a tvori\u0165 to, do \u010doho sa rozd\u00fdchavate u\u017e d\u00e1vno, ale je to i \u00fa\u017easn\u00e1 forma sebereflexie. Niekedy n\u00e1m v hlave v\u00edria my\u0161lienky, ktor\u00e9 je \u0165a\u017ek\u00e9 zastavi\u0165 a p\u00edsanie je medita\u010dn\u00e9. D\u00e1 v\u00e1m odstup, a t\u00fdm i n\u00e1h\u013ead a s\u00facit k sam\u00fdm sebe. Zase za\u010dujete svoj autentick\u00fd hlas. Tak po\u010fte do toho. Ar\u00e9na je va\u0161a.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Tie\u017e uva\u017eujete nad t\u00fdm, \u017ee za\u010dnete p\u00edsa\u0165, alebo raz nap\u00ed\u0161ete knihu? Mo\u017eno v\u00e1m to p\u00e1rkr\u00e1t prebleslo hlavou, ale nechali ste t\u00fa my\u0161lienku odpl\u00e1va\u0165, mo\u017eno o\u00a0tom rozm\u00fd\u0161\u013eate \u010dasto. Ver\u00edm, \u017ee v\u0161etci v\u00a0sebe nos\u00edme pr\u00edbeh. Koniec-koncov, ka\u017ed\u00fd z\u00a0n\u00e1s si v\u00a0\u017eivote u\u017e v\u0161imol nie\u010do neoby\u010dajn\u00e9 alebo kr\u00e1sne, \u010do by st\u00e1lo za to prerozpr\u00e1va\u0165, za\u017eil nie\u010do dramatick\u00e9, \u010do v\u00a0sebe nesie z\u00e1pletku a\u00a0zat\u00fa\u017eil to zdie\u013ea\u0165… Chv\u00edle, v ktor\u00fdch sme sa museli rozhodn\u00fa\u0165, nie\u010d\u00edm si prejs\u0165, zabojova\u0165, presk\u00e1ka\u0165 prek\u00e1\u017eky, porazi\u0165 draka. Toho pomyseln\u00e9ho v\u00a0sebe alebo nejak\u00e9ho tam, vonku. <\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3521,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_kadence_starter_templates_imported_post":false,"_kad_post_transparent":"","_kad_post_title":"","_kad_post_layout":"","_kad_post_sidebar_id":"","_kad_post_content_style":"","_kad_post_vertical_padding":"","_kad_post_feature":"","_kad_post_feature_position":"","_kad_post_header":false,"_kad_post_footer":false,"footnotes":""},"categories":[43,47,66],"tags":[],"class_list":["post-3509","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-seberozvoj","category-strach","category-umelcova-cesta"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3509","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3509"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3509\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3523,"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3509\/revisions\/3523"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3521"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3509"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3509"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/karma-klub.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3509"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}