O Mne
Od malička zúrivo čítam. Verím, že knihy sú nielen úžasný eskejpizmus, ale dokážu vytvoriť základ pre pochopenie toho, ako fuguje jazyk, ako sa s ním dá pracovať a hrať, spojiť sa nielen so sebou, ale i s inými. Verím, že spisovatelia, ktorých som vždy obdivovala a príbehy, ktoré som milovala, tak ako mňa mnohých z nás priviedli k túžbe písať.
Vyštudovala som prekladateľstvo na Viedenskej univerzite, euópsky business na Royal Holloway University of London a neskôr novinárčinu v londýnskej Press Association. Najnovšie študujem psychoterapiu v Českom Inštitúte Biosyntézy. Týmito zdanlivo nesúrodými kombináciami rôznych učení a jobov, som počas života vonku prešla niekoľkými fázami hľadania toho, čo ma skutočne teší, ktoré ma doviedli až do Prahy – na túto stránku.
O cestách a štúdiách
Zo Slovenska som odišla, keď som mala 19. Po 5 rokoch vo Viedni, 8 dlhých rokoch v Londýne, jednom vyhorení a 7 mesiacoch na cestách cez Áziu, Austráliu, Nový Zéland, či Fiji a Severnú Ameriku, som sa prisťahovala do najkrajšieho mesta na svete – do Prahy – kde prebývam dodnes a splnila som si tým svoj detský sen.
Cesta do útrob vlastnej mysle za pochopením opakujúcich sa vzorcov, ktoré mi už „neslúžili“ a pochopením toho, ako funguje psychika a čo je vedomie, ma viedla a stále vedie rôznymi terapeutickými uličkami, na workshopy, ku knihám.
Pracovala som s fantastickými učiteľmi, ktorých praktiky dnes môžem zapojiť do svojej praxe a do písania.
Okrem toho, že som trochu grafomanka, nasávam stále nové poznatky zo psychológie – nielen zo školských kníh, ale i prácou so psychológmi, ktorým príležitostne pomáham zviditeľniť sa.
Píšem najmä pre české a slovenské lifestylové časopisy zamerané na sebapoznanie. Na moje publikované články sa môžete pozrieť tu.
O vlastnej sabotáži
Sama som sa mnohé roky sabotovala. Roky som sa v Londýne ako vzťahová manažérka v spravodajskej agentúre motkala okolo novinárov a obdivovala ich, no nedošlo mi to, že vlastne túžim po písaní. Netrúfla by som si to samej sebe priznať.
Nič, čo som napísala, nebolo dosť dobré na to, aby som to naozaj ukázala verejne a nebála sa na smrť kritiky. Radšej som nepísala nič, než napísať niečo, čo nebude…perfektné. Nevedela som vtedy prečo.
Myslela som si, že na písanie musíte mať talent. Že moje pocity okolo toho sú úplne normálne a že taká proste… som. V Umelcovej ceste je veľa cvičení, ktoré dokážu posvietiť na podobné presvedčenia – ak nejaké máte, uvidíte to sami.
O metódach v mojej praxi
Najviac zo všetkých metód ma naučila meditácia a všímavosť. Prvýkrát som skúsila meditovať na Koh Samui v Thajsku, píšem o tom v jednom zo svojich prvých článkov
Od tých čias sa zmenilo moje vnímanie toho, čo to meditovať vlastne znamená (všímať si, čo sa so mnou deje a neidentifikovať sa so svojimi myšlienkami a pocitmi, ani ich neposudzovať) a meditkujem si skoro každý deň ráno aspoň desať minút. Niekedy je to jediný čas, ktorý si zapamätám z celého dňa, kedy viem, kde som a čo sa so mnou v živote deje.
Ak ste to ešte neskúšali a máte chuť, veľmi odporúčam prácu so Samom Harrisom alebo meditácie Tary Brach
Vyskúšala som si na sebe s Janom Honzíkom Wittemannovu individuálnu systemiku v pražskom stredisku Lávka a rôzne meditačné a dychové techniky s koučkou vedomej sexuality Edinou Valentovou
Pravidlá radikálnej úprimnosti ma učili kruhy Sebastiana Jamesa tantru Robert Silber prácu s emóciami Radka Loja
Vhľady a posun vo vnímaní mi priniesla i Cesta so skvelou Petrou Luley či práca s otiskami pri pôrode s úžasným Julianom Gustavsonom o ktorej píšem tu
Moju prácu ovplyvnili i kurzy písania poviedok (Short Story Writing) v londýnskej City University s publikovanou spisovateľkou Katy Darby
V Prahe som pokračovala v dvojročnej práci s Kateřinou Honzíkovou, ktorá ma sprevádzala na mojej vlastnej Umelcovej ceste podľa Julie Cameron a ktorá tvorí kostru, o ktorú opieram aj prácu s kreatívnym písaním.
Veľa toho, čo viem o emočnej inteligencii, som sa naučila v „Škole života“ filozofa, spisovateľa a sociológa Alaina De Bottona.
Inšpirujú ma psychológovia ako Nedra Tawab článok o hraniciach, kde z jej práce čerpám, nájdete tu alebo moja obľúbená Esther Perel.
Všetky cesty, ktoré podnikám, ma neustále vedú k novým odpovediam. Keďže verím, že všetci a všetko je prepojené, snáď niektoré z týchto múdrostí pomôžu i Vám.
O nevedení
Samozrejme, stále platí: čím viac o svojej psychike viem, tým viac si uvedomujem, že neviem nič.
Zámerne svoj príbeh neopisujem ako hotovú story – bola som nevedomá a teraz som osvietená. Jupí! Tak to vôbec. Samozrejem stále perfektne nevedomá som. Miestami bezprízorná. A to je v poriadku.
Bez tmy nie je svetlo, bez údolia nie je hory, poznáte to.. Písanie a sebepoznanie je proces a neustála cesta. Život je kreatívny proces sám – tak ako aj jeho reflexia na papieri.
Neviete, čo ešte stále brzdí Vás?