Keď vám sebazdokonaľovanie ovládne život

Aké sú úskalia neustáleho plánovania za účelom čo najväčšej produktivity a výkonnosti? Môže mať nekončiace sebevzdelávanie vôbec negatívne následky? Koniec roka sa nám ponúka ako obzvášť vhodný čas na prehodnotenie toho, čomu sa denno-denne venujeme, akým spôsobom k tomu pristupujeme, no je to najmä skvelý čas na položenie si dôležitej otázky – prečo.

Začalo to s internetom. Zakaždým, keď bola Maťa online, zdalo sa, že jej niekto priamo podstrkáva pod nos nové príbehy o ďalšej mega úspešnej osobe, ktorá dokázala niečo skvelé: rozbehnúť biznis, radikálne zmeniť svoj život, získať pozornosť tisícov followerov, alebo si splniť sen.

Maťa, druhý-rok študentka na Karlovej Univerzite v Prahe, to všetko hltala. Vedela, že chce byť tiež taká úspešná, aj keď si ešte nebola istá v čom.

Možno sa to však podarí napodobňovaním ľudí, o ktorých si prečítala, myslela si – ak okopíruje ich návyky, a rutinu.

Pustila sa do literatúry o svojpomoci, začala sa prebúdzať skoro ráno, aby si dala jógu a zameditovala si, farebne si vyfarbila celý rozvrh. Pokúsila sa čo najviac maximalizovať všetok svoj voľný čas, urobila si denný zoznam úloh a pevne sa ho držala; stiahla si aplikácie na zvýšenie produktivity, ktoré ju upozornili, keď sa čas na splnenie úloh blížil.

Jeden deň pred zavŕšením kapitoly tohoto obdobia sebazdokonaľovania, spomína Maťa, bežala okolo univerzitnej knižnice, naložená knihami v ruksaku. Ako sa ponáhľala na autobus, kým si odťukávala okienka v aplikácii zoznamu úloh, stratila krok. Zletela zo schodov a zlomila si členok.

V nemocnici, kým lekári a sestričky prechádzali okolo nej z miestnosti do miestnosti, pokračovala ďalej v práci na laptope a odklikávala aplikácie, ktoré jej pripomínali, že zaostáva.

Takýto bod zlomu pre Maťu nemusel prísť aj niekoľko rokov. Avšak minulé leto, po skončení vysokej a niekoľkých online kurzov (s rovnakou disciplínou a frantickou produktivitou), Maťa vo veku 23 rokov, predsa len vyhorela.

V súčasnej dobe si dáva “prestávku”. Žije s rodičmi vo svojom rodnom meste na Slovensku, kde rozmýšľa nad tým, čo chce ďalej robiť a vedie veľmi odlišný životný štýl, než si predstavovala.

Nevytvára si zoznamy, ani nepoužíva aplikácie na produktivitu.

„Nikdy by som neočakávala, že budem mať raz prestávku,“ zdôveruje sa Maťa. „Je to pre mňa tá najnáročnejšia a najťažšia vec, ktorú som v živote zažila.”

Počas svojho voľna Maťa pracuje s terapeutom, ktorý sa pokúša zmeniť jej pohľad na to, čo je pre ňu „úspech“ a jej neúnavné snaženie dosiahnuť rôzne ciele.

„Dostala som sa k bodu, kedy som už nemala vlastnú agendu, akoby vlastnú vôľu,“ vysvetľuje. „Dovolila som zoznamom a apkám fungovať za mňa a kompletne mi riadiť život. Na spontánnosť neostávalo veľa priestoru. A radšej nebudem hovoriť o pocitoch viny, vo chvíľach kedy som nestíhala makať podľa plánu,” dodáva Maťa.

V uplynulých rokoch sa rôznorodé úsilia o sebazdokonalenie, ako v Matinom prípade, stali vrcholovým priemyslom a vyprodukovali akési monštrum chrliace peniaze z nespočetných kurzov, príručiek a kníh.

Osobnostný rast sa jednoducho stal duchom našej doby. A v tejto digitálnej dobe, kde si každý jedinec nesie svoju zodpovednosť za svoj vlastný rast – a rovnako aj “stagnáciu” – a je strojcom svojho šťastia, si naozaj každý môže vybrať na mieru ušitý návod. Ponúkajú sa vám desatoro či pätoro pravidiel, ako sa nanovo “naštartovať”, “zresetovať”, či úplne “preprogramovať,” (ak máte napíklad zlé vzorce výchovy z detstva), ako to dokáže aj váš počítač, určite zvládnete aj vy.

Americký trh so self-help knihami na osobnostný rozvoj už v roku 2016 dosiahol takmer 10 miliárd dolárov a do roku 2022 sa odhaduje na 13 miliárd. Je ľahké pochopiť príťažlivosť týchto kníh, videí a programov: je to vzrušujúce si myslieť, že môžete dodržať predpísané pravidlá, aby ste zoptimalizovali čas, zdroje a v konečnom dôsledku samých seba k akejsi dokonalejšej verzii.

„Život je komplikovaný, ale self-help rady prinesú pocit, že existujú riešenia na všetky problémy, práve v tomto päť- alebo 10-krokovom návode,“ hovorí Jeremy Montemarano, klinický psychoterapeut z Texasu. „No väčšina zmien v živote si vyžaduje čas na spracovanie a v prípade duševného zdravia aj prácu s profesionálom. Takže je lákavé vrhnúť sa na niečo, čo sľubuje všetku túto námahu obísť, pravdepodobne len za zlomok úsilia a nákladov. „

Toto pokušenie sa často zhoršuje prostredníctvom sociálnych médií a článkov, ktoré predostierajú starostlivo vyfiltrovaný náhľad do vysoko výkonného rozvrhu niekoho iného.

„Keď máte zrazu viac prístupu k životom iných, aj keď viete, že môžu byť skreslené, je ľahké vytvoriť si problémy, ktoré by pravdepodobne ani neexistovali, kým ste si nezačali myslieť, že za niekým z nejakého dôvodu zaostávate,“ dodáva Montemarano.

V niektorých prípadoch môže hlboký ponor do sveta sebarealizácie a jej sľubovaných úžasných výsledkov skončiť aj pocitom, že ste kontraproduktívi alebo vám to dokonca uškodilo. Naraziť na tieto pocity však môže pre vás znamenať, že ste sa ocitli v akejsi protikultúre, na strane tých druhých – ľudí, ktorí sa vzdali sebarealizácie úplne.

Väčšina zmien v živote si vyžaduje čas a ich spracovanie, takže je lákavé nechať sa zviesť prísľubom, že to všetko obídete a dostanete sa k tomu svätému grálu rýchlo a bezproblémovo. Tvorci týchto kníh často vyzdvihnú zlomok svojej cesty a sľubujú vám skratky.

Je ironické, že jedným z najväčších úskalí pri nastúpení na misiu sebazdokonalenia je to, že môže vlastne zabrániť akejkoľvek skutočnej zmene – je totiž ľahké sa skrývať za rutinami a návykmi namiesto toho, aby ste sa pobili s tými naozaj závažnými problémami a s nimi súvisiacimi pocitmi.

Maťka sa odprostila z obsedantných zoznamov a rutín, hneď ako si uvedomila, že jej dni vlastne postrádajú zmysel.

„Najprv sa mi páčilo, že mám štruktúru, ale dostala som sa do bodu, keď to, čo som robila, bolo bezo zmyslu,“ opisuje. „Bola som viac posadnutá odškrtávaním vecí na zozname, než premýšľaním o práci, ktorú som robila – o tom, čo sa pri nej učím a aký má pre mňa význam.“

„Svojpomoc môže byť aj rozptýlením alebo únikom zo vzťahov. Môže byť tiež nástrojom na vytváranie si zmyslu vo vašom živote alebo komunite,“ hovorí psychológ a výkonný tréner Perpetua Neo so sídlom v anglickom Brightone. „Napríklad, keď ľudia niečo odkladajú, nemusí to byť preto, že sa nemôžu ma to sústrediť, alebo nevedia, ako zvládnuť svoj program – môže ísť jednoducho len o to, že svoju prácu nenávidia. Tento prospekt však odmietajú, pretože si myslia, že by mohlo byť príliš neskoro, alebo trápne zmeniť prácu, ktorá mala byť ich naplnením… takže si namiesto toho načítajú ďaľšiu literatúru s návodmi, ktoré ich učia ako prestať prokrastinovať.“

Niekedy sa problémy stanú vážnejšie, keď ich maskujeme. Keď sa Silvia, úspešná koučka v Bratislava po prvýkrát stala mamou, cítila sa skrz svoje neustále sa meniace emócie nerozvážne.

„Jedného dňa som bola v poriadku. Nasledujúci deň som plakala. Ďalší deň zúrila,“ spomína si. „Keďže som bola až do tej doby všeobecne optimistická a emočne stabilná osoba, myslela som si, že to musí byť mnou.“

S presvedčením, že ​​zmena vlastného postoja je kľúčová k tomu, aby sa Silvia dostala zo začarovaného kruhu nezvládateľných nálad, obrátila sa na svojich koučujúcich kolegov, ktorí používali typické stratégie, aby jej pomohli.

Keď sa necítila lepšie, Silviin manžel ju presvedčil, aby zašla za lekárom.

Počas návštevy u ňho sa dozvedela, že v na vine bola v skutočnosti jej popôrodná depresia – niečo, čo by jej ani len nenapadlo.

„Koučovanie sa často zakladá na predpoklade, že ste sami zodpovední za vlastné výsledky. No a s týmto predpokladom som sa obviňovala zo svojej neschopnosti sa dať dohromady,“ hovorí Silvia. „Úprimne verím, že keby som sama nebola koučkou, bol by to pre mňa jednoduchší boj.“

To však neznamená, že všetky snahy o sebazdokonalenie bez externej pomoci sú márne.

„Je samozrejmé, že existuje mnoho vrstiev sebarealizácie a nikdy by som nebol proti niekomu, kto si organizuje čas, aby s ním mohol cennejšie zaobchádzať, alebo si vymedzil dopredu priestor pre zmysluplné aktivity,“ hovorí Svend Brinkmann, dánsky profesor psychológie a autor knihy, ktorá je anti self-help.

„Len si myslím, že ľudia si vytýčia sebazdokonaľovanie za svoj životný cieľ a trávia príliš veľa času strachovaním sa, že sa im nedarí sa vytuningovať, ako by mali,” hovorí Brinkmann, “najmä preto, že hľadanie samých seba a sebazdokonalenie je to hľadanie bez konca.”

Vedci, ktorí skúmajú vlastné zdokonaľovanie a stres s ním spojený, zistili, že nie všetky zmeny sa dajú uskutočniť rovnako. Jack Bauer, profesor psychológie, ktorý študuje osobný rast na univerzite v Daytone, nedávno uviedol štúdiu o typoch príbehov, ktoré si ľudia rozprávajú o dôležitých životných udalostiach vo svojich životoch a o tom, ako tieto príbehy ovplyvnili ich pocit spokojnosti a naplnenia.

Veľa rád je tiež založených na báze 30-dňového pravidla – akýkoľvek nový zvyk si osvojíte jeho denným opakovaním za 30 až 60 dní.

„Počul som veľa príbehov, ktoré hovorili o sebarealizácii a o tom, ako môžeme premeniť zlé ja na dobré ja, alebo z dobrého ja sa môžeme premeniť ešte na lepšie,“ vysvetľuje Bauer.

„Zistili sme, že to nie je hocaké sebazdokonalenie, ktoré nám prináša šťastie a blaho, ale také, ktoré sa zameriava na zmysluplné činnosti a na osobné vzťahy, na ktorých pracujeme, pretože tých ľudí milujeme. Alebo na vzťahy, ktoré zveľaďujeme, keďže ide o osoby, na ktorých nám záleží.

Zlepšovanie samých seba kvôli vlastnému imidžu alebo spoločenskému status nemá rovnaký efekt,” uzatvára profesor Bauer.

Je zrejmé, že nie každý môže ísť na niekoľkomesačnú dovolenku, aby premýšľal o tom, čo naozaj v živote chce a na čom záleží. Ale aj niekoľko minút denne, počas ktorých sa dáte do kľudu, aby ste si zhodnotili, prečo sa snažíte zmeniť a čo chcete mať z celého dňa, môže priniesť zmysluplnejší osobný rast, myslí si Bauer.

Možno ste zapálený pre rast najmä preto, že máte pocit, že váš život je stále veľmi ďaleko od všetkých tých vzorovo „úspešných ľudí“, ktorých každodenný život bol vystavený na obdiv ako akési vodítko – a stal sa vašim motorom. Je však dôležité si dávať pozor na to, aby sa tento vzor nestal aj vašim trestom.

Možno práve nový rok je dobrý čas na zmenu a takúto revíziu snahy robiť veci lepšie – keďže neustále sa zlepšovať je asi v ľudskej povahe.

Azda všetko v živote je duálne a má svoju odvrátenú stranu.

Pomyslite sin a to takto: fakt, že sa chcete zlepšovať, samozrejme v sebe nesie predpoklad, že váš momentálny stav nie je dosť dobrý.

Otázkou však je, či vám vaše snahy prinášajú naozaj ten život, ktorý vyzeral tak dobre vo vašich pôvodných predstavách.

Teraz by som rada zakončila nejakým desatorom Ako si to všetko zmysluplne naplánovať, ale viete čo?

Myslím, že to zvládnete aj podľa seba.