Poznáte svoj tieň?

„Všetko, čo človek popiera, ho prenasleduje. To, čo príjma, ho transformuje.“ C.G. Jung

Tiene sú tie časti osobnosti, ktoré väčšinou nechceme vidieť, ukazovať, alebo cítiť – naša temná strana, hovorí Bára Jurkovičová, ktorá se zaoberá celostným koučingom, v ktorom spojuje prácu s mysľou, dušou i telom a zameriava sa často na prácu s potlačovaným hnevom alebo pocitmi viny. „Sú však naše, nedá sa nič robiť, máme ich všetci. Kdo tvrdí, že nie, je obzvlášť nebezpečný,“ dodáva Bára.

Vyháňanie Diabla nezaberá. Naopak, podľa Freuda nevyjadrené emócie neumierajú. „Sú pochované za živa, aby se raz zjavily v ohavnejších podobách.“

Prijatie vlastných tieňov nám tak dá energiu, ktorú inak venujeme na ich potlačovanie. Nie je možné dať všetkým tieňom voľný priechod, ale pokiaľ im venujeme vedomie, zoslabnú a stanú se ovládateľnými.

Čo teda pomáha? Najlepšie je s nimi nebojovať a nepopierať ich, myslí si Bára. Keď ich začneme naopak hľadať a súcitne sa ich snažiť pochopiť, zmení sa naše vnútorné nastavenie.

„Súcitne“ je azda najdôležitejšie slovo v tomto tvrdení.

Známy psychológ Radkin Honzák hovorí, že človek nie je racionálny tvor, ktorý má emócie; človek je emočný tvor, ktorý občas myslí. My však dobre vieme, že dnes už nie sme iba naše emócie. Máme tiež vypestovanú vnútornú silu a tá nás chráni. Je však dôležité si najskôr všimnúť, na čo vlastne reagujeme, kedy a prečo, aby sme mohli pochopiť samých seba a dokázali so sebou a svojimi tieňmi zacházať s väčším porozumením.

Reaktívna peťka: strach, žiarlivosť, hnev, stud a vina

Aký je váš tieň? Aké decké reakcie se spúšťajú vo vás? Existuje niečo, čo na sebe nenávidíte? Čoho sa bojíte až tak, že to úplne odmietate riešiť? Nie je to ľahké, pozrieť sa, kde sme svoje tiene aktívne tvorili. Priznať si, že sme niekomu ublížili, niečo nezvládli. Patrí sem všetka agresivita, pasívna agresia (tedy útek od riešenia problému pasivitou a mlčaním), manipulácia, kontrola, žiarlivosť, majetníctvo, nedovolené branie si (nielen vecí, ale i citov) – a z toho všetkého plynúci pocity viny.

Pocit viny, alebo inak povedané, ten pocit, keď sa nemáme radi.

Čo to znamená, mať sa rada? Opýtala som sa raz kamaráta Petra. „To znamená, že robíš veci, ktoré ti robia dobre a potom ich neľutuješ,“ odvetil. „Teda nie zapáliť si, alebo si dať čokoládu, čo ti robí dobre na chvíľu, no potom to ľutovať a cítiť za to vinu,“ doplnil.

Závislosti často sprevádza pocit viny. Ak totiž niečo chceme, ba až potrebujeme, potenciálny nedostatok toho, sa stáva hrozbou, že o to prídeme. Oddávaním sa závislostiam a za nimi sa ťahajúci pocit previnenia sa voči sebe, si teda pôsobíme sebedeštrukciu, myslí si Bára Jurkovičová.

Do tieňovej party sa pridáva aj špeciálna skupinka tieňov rodičovstva. „Vedomie prevahy nad tými malými tvormi nás často strhne k nepredloženým reakciám a činom,“ hovorí Bára. „Toto je kategória tieňov, ktoré sme schopní niekedy dokonca i hájiť. Pochopiteľne nie sú takto pregnantne pomenované a sú schované za činy, ku ktorým sme nejak došli. Väčšina sa schová za vetu: „Ja mám predsa pravdu, takže…“

Hľadanie vinníka

Hľadať príčiny tieňového chovania, alebo ako sa na nás podpísali ostatní, sú podľa Báry tiene, ktoré sa prjímajú a hľadajú asi najlepšie. „Neexistuje človek, ktorému by nebylo ublížené. Ako hovorí výstižný vtip, psychoterapeuta potrebuje každý, kto přežil detstvo. Pre újmu nemusíme chodiť ďaleko. Niekedy si to rodičia ani neuvedomovali, niekedy do nás ládovali vlastné projekcie, niekedy vyslovene ubližovali… V dospelosti sa to nijak zásadne nemení, život sa s nami občas nepára. Patria sem všetky destruktívne vzorce z rodín: mindráky (komplex menejcennosti, celkový pocit nedostatočnosti, hlboká pochybnosť a neistota o sebe samom), sebanenávisť, sebapodceňovanie, stud za to, kým sme. Patrí sem aj pocit obete, teda napríklad že za všetko zlé, čo sa nám v živote stalo, môžou tí druhí,” menuje Bára.

Určenie „vinníka” nášho chovánia z podvedomých odkukaných vzorcov nie je samozrejmosťou, pretožo obnáša dôkladné sebaspoznávánie a seba-pozorovánie a väčšinou to býva dlhoročný proces. Odhalením koreňov našich deštruktívnych vzorcov však náš příbeh samozrejme nekončí. Môžeme se na tomto mieste ľahko zaseknúť a spadnúť do role obete, alebo zostať v dlouhotrvajúcom pocite, že „to tak bohužiaľ máme” a že sa s tím „nič nedá robiť”. A tak sa často môže stať, že napríklad končíme vo vzťahoch, ktoré nejak nefungujú, aj keby sme chceli, aby to šlo a nevieme ako to zmeniť.

Kríza ako dar

Dobrou správou je, že všetko je možné uvoľniť, odblokovať, otvoriť. „Pravdepodobne nie do úplného odstránenia tráum. Dosažiteľným cieľom je to, aby nás už tieto témy neovládali, neohrozovali, aby se znížila ich intenzita. Preto, aby sa dali bloky uvolniť, je však prvním krokom poznať ich presný zdroj. Z chaosu, ktorý je v nás vytvoriť prehľadnejšiu štruktúru, pomenovať zranenia a ich príčiny.

Už vo chvíli, keď zistíte, čo presne sa vo vás deje, prichádza úľava. A zároveň nádej, pretože viete presnejšie, na čom ďalej pracovať. Už to nie je bezbrehé tápanie, ale jasne vymedzená úloha. Ale vždy platí, že je to beh na dlhšiu trať, na ktorej konci však čaká veľká odmena,“ sľubuje Bára, ktorá na svojich sedeniach pomáha rozkrývať zranenia a osobné témy uložené hlboko v nevedomí.

„Pokiaľ tiene neobjavíme, ovládajú nás nevedome, a to je ich sila,“ pripomína. „Keď nevieme pravý dôvod nášho opakovaného rozhodovania sa, ktoré následne ľutujeme, sme vo vleku. Niečo nás ťahá, ovplyvňuje naše vzťahy a každodenné reakcie.

Jedinou cestou von je prostá všímavosť.

Revízia každodenných rozhodnutí, sledovanie myšlienok a hľadanie vlastnej autenticity. A to je nikdy sa nekončiaca práca. Často svoje vlastné tiene nájdeme najskôr u druhých. Takže pokiaľ vás niekto štve nejakým svojím tieňom, spozornejte! Asi sa to týka priamo vás…” pobáda k všímavosti Bára.

Víťazstvo nad tieňom je akt, kedy prestávame byť obeťou a berieme si naspäť zodpovednosť za svoj život a svoje vzťahy. Je to neľahký proces, áno. Ale je dôležité sa pochváliť, nech už ste kdekoľvek v tomto procese. Cesta sebaspoznávania a objavovania svojoch tieňov patrí k životu presne tak isto ako objavovanie všetkých tých „žiarivých“ stránok našej osobnosti, napríklad láskavosti, či pracovitosti. Všetko je proces, všetko je v pohybe a každou minútou sa môže váš celý pohľad na seba samých a na svet zmeniť. Predstavujem si, že už len čítaním tohto článku pripúšťate existenciu svojich tieňových stránok, a teda ste na ceste stať sa svojou lepšou verziou. Tak hlavu hore…Každá noc sa dočká svetla na svitaní.