Keď ženy majú “gule”

Článok mi vyšiel v časopise Moja Psychológia, január 2018. Originál v PDF nájdete tu.

Ako vyzerajú vzťahy, v ktorých ženy zarábajú viac? Odkiaľ sa berie nálepka “zlatokopky”? V niekoľkých názorov staršej aj mladšej generácie sa vynárajú vzorce v myslení, ktoré stále ovplyvňujú naše spolužitie a poukazujú na to, či je platový rozdiel ešte stále reálny problém.

Výskum organizácie Weforum dnes ukazuje 20%-ný náskok v zárobkoch slovenských mužov nad ženami. Vo finančných službách je to až neuveriteľný schod 36%. Podľa štatistiky sú príčinou týchto nepomerov rôzne faktory, počínajúc typom práce až po následky prestávok v kariére kvôli materskej dovolenke, pracovné rozhodnutia v prospech rodiny a iné dôvody. Pri porovnávaní európskych krajín však prekvapivo ukázalo napríklad aj Nemecko s veľkými skokmi u oboch pohlaví, aj napriek oveľa kratšej delenej rodičovskej dovolenke. Čo je vo veci?

Sexizmus, feminizmus a iné rozprávky

Keď sa dieťa narodí, oblečú mu modrú alebo ružovú. Dievčatká dostanú ružovú a bábiky, pretože sa budú o ne chcieť starať – materinský inštinkt. Chlapci dostanú autíčka a pištoľky. Môj brat sa hrával s mačkami, všade ich vždy prevlekal a najradšej by im obliekol šatičky, keby mohol. Dnes má brat 26 rokov a nie je gay. Keď sa dievčatká hrávajú s kvietkami, je to milé. Chlapca však do kvetovanej košieľky neoblečieme. Keď dievčatká hrajú futbal a lozia po stromoch, hovorí sa im “chlapčenské”. Keď dievčatká spadnú, môžu plakať a objímame ich, kým trocha starším chlapcom hovoríme ‘nerev, nebuď baba’. Chlapcov chválime za silu, dievčatá za krásu. Chlapcom sa hovorí, aby zbohatli, dievčatám, aby nestarli. Chlapci sa majú vzmužiť, dievčatám dať si mejkap.

Keď sa potom ako ženy dostanú do manažérskych pozícií alebo do politiky, hovorí sa, že “majú gule”. Chlapi sú v domácnosti naopak “zženštelí”.

Z pokusu na knižničnej stene plnej detských rozprávok vzišlo zaujímavé zistenie: keď sa z knižnice vybrali všetky knižky, ktorých hrdinom bol chlapec, prípadne princ zachraňujúci princeznú, na poličkách ostalo iba mizivé množstvo knižočiek, kde bolo dievča hrdinkou. V tomto bode sa však musím zastať obľúbenej Včielky Maje, v ktorej Maja vždy silne prebrala iniciatívu, kým Vilko za ňou lietal s prihlúplym výrazom. Feministická rozprávka, pousmiali by sa mnohí.

A toto bude zase nejaký feministický článok, možno si práve pri čítaní myslíte. Odkedy je však feminizmus hanlivé slovo?

Pripomeňme si jeho definíciu. Originálne znamená obhajobu práv žien na princípe rovnoprávnosti pohlaví. Nie je rovnoprávnosť hodnotou, na ktorú má byť naša kutúra pyšná? Hodnoty, za ktoré sme bojovali a kvôli ktorým veľa Slovákov odsudzuje iné kultúry a ich správanie – napríklad praktizujúcich islamistov a ich vzťahy k ženám, ktorých imigrácie sa u nás väčšina ľudí obáva? Ako ďaleko je dnes ich zmýšľanie od nášho?

Myslím si, korene platových rozdielov nie sú len v rozprávkach, ktoré ako deti čítame. Aj keď už niekoľko rokov chodia ženy a muži na Slovensku s výnimkou materskej úplne rovnako do práce, moja mama si stále myslí, že nechápem “celý koncept”: “Chlap chce byť chlapom a keď budeš nasilu samostatná a ešte pomaly na tom lepšie, tak si to pôjde kompenzovať inde.“

Mama zaryto tvrdí. “Ak je muž “zženštelý” a chce prevziať na seba ostatné povinnosti v domácnosti, potom sa dá povedať, že by to mohol vykompenzovať. Veľa ľudí to označí ako zlatokopecký názor, ale myslím si, že tieto veci súvisia s rešpektom. Ten niekedy zmizne – a toto je jedna z vecí, korá ho môže ovplyvniť. Ak spoločnosť neohodnotí muža vyššou plácou, môže u ženy stratiť rešpekt. Naopak je na ňho pyšná, keď si ho okolie ocení.”

Ak sa pozriem na môjho otca, ktorý má o rok šesťdesiat, nájdeme v jeho výpovedi tiež veľké “perly”.

Otec je zástancom hesla ‘čím väčší zárobok, tým väčšia nezávislost’. “Podľa mňa ženám stačí mať len trochu väčší príjem a okamžite sa začínajú zaoberať myšlienkou samostatnosti. ‘Načo je mi muž, ktorý nezarába toľko čo ja alebo vôbec?’ Povie si žena, ‘predsa ho nebudem živiť!’” Podľa otca si muža ženy potom nevážia. Je pre ne neschopný a začne byť dlhodobo príťažou pre vzťah. “Podľa mňa to Slovenky nedávajú! Stále tu platí vo veľkej miere klišé, že muž je živiteľ. Ak manželka zarába viac, manžel musí držať hubu a krok. Teda čím viac preberá funkciu ženy, tým menej je v jej očiach chlapom.”

Môj otec celkom bez obalu pokračuje: “Ako šéf firmy nedám žene s deťmi rovnaký plat, ak sa mám rozhodnúť medzi ňou a mužom. Musel by som tolerovať choroby jej detí, prázdniny a vypadávanie z pracovného tempa – a to je príťaž. To ani nehovorím o trojročnej materskej – býva skoro nemožné sa vrátiť na danú pozíciu. Únia sa snaží proti tomu trápne bojovať, vymýšľa kvóty obsadenia postov ženami vo vedení…ďalší ,,kvótový” nezmysel. Nie je to o inteligencii ani výške vzdelania – ženy musia mať ‘gule’. Ale akonáhle im narastú, strácajú na ženskosti.”

Tu to je. Odtiaľto to máme.

Ženy a gule

“Máš tridsaťpäť a práve sa môžeš v kariére posunúť a namiesto toho bum! Materská. Kedy inak deti prídu na rad?” Pýta sa tridsaťpäťročná Lucia. “Riešením by podľa mňa bola technológia a opatrenia, ktoré by umožňovali flexibilný pracovný čas. Pozrime sa na biznisy, ktoré manažujú ženy kým sú na materskej… Existujú také. Niektoré veci robia prirodzene lepšie ženy, niektoré chlapi. Treba ženské však viac vyznamenať aj na typicky mužských pozíciách, ale vláda by mala zapracovať viac,” myslí si Lucia.

“Zatiaľ vždy v mojom živote odkedy robím môj partner zarábal menej,” komentuje tridsaťdvaročná Eva. “Nikdy mi to však neprekážalo, vždy sme v tých vzťahoch mali hodnoty, ktoré boli oveľa dôležitejšie.”

Evina jediná starosť je tiež materská, keď spoločný príjem nebude tak vysoký, ale vie si to aj tak predstaviť. “Poznám pár, ktorý to vyriešil, muž išiel po jej pol roku tiež na rodičovskú dovolenku. A bábätko má teraz s ním kvalitnejší vzťah. Muž, aj keď zarába menej, nie je menejcenný – vždy to kompenzuje inak – a ani to netreba kompenzovať. V mojich vzťahoch sa delíme a ja dám viac, ak treba, keďže na to mám… ale partner mi zas niekedy dáva viac lásky, je viac prítomný v iných veciach, alebo spraví za mňa lepšie rozhodnutia. Ani ma nenapadne ho tlačiť do inej práce, keď robí tú svoju s radosťou. Príde mi to prirodzené,” tvrdí Eva.

Jej bývalý priateľ bol architekt. Hovorí, že pokiaľ sa tu človek nepreslávi a nie je špičkovým architektom, nikdy nedostane v tomto obore “ťažké prachy”. “Ale videla som snahu, pracovitosť, aj keď mal iba možno tretinu toho čo ja. Aj terajší priateľ maká celou dušou, ale výplata je menšia. Pre mňa je dôležité vidieť jeho realizáciu v živote, ciele a motiváciu rozvíjať sa. Keby som mala partnera, ktorý žije z peňazí rodičov a vyvaľuje sa na gauči, lebo je strašne bohatý, nemohla by som si ho vážiť.”

Eva si myslí, že veky vekúce bol chlap ten, ktorý išiel zabiť mamuta, aby kŕmil rodinu… a pár rokov dozadu sme ešte ani nemohli voliť. V Saudskej Arábii ešte dodnes nemôžu ženy šoférovať. Takto nejak sme sa dostali k feminizmu. “A ten fičí na západe viac než u nás, preto som tu za zvláštnu. Nemyslím si, že sa to dá zmeniť zrazu, bude to trvať, ako každý iný pokrok,” uzatvára.

Beáta, ktorá má tridsaťdva, vníma prospekt mužovho odchodu pri žene s väčším platom ako patriarchálny prežitok. “Takého chlapa silná žena ani nechce.”

U nich doma s mužom role nedelia a o domácnosť sa starajú tiež spoločne. “Platový rozdiel je však sviňa lebo počas materskej to do rozpočtu chýba,” hovorí Beáta a myslí si tak ako Eva, že je potrebný systém, kedy aj muž môže ostať na rodičovskej dovolenke.

Muži, ktorí neriešia

“Žena, čo zarába viac? Paráda! Mohla by mi kupovať videohry… Absolútne nehrozí, že by sa mi niečo také nepáčilo,” smeje sa dvadsaťsedemročný Lukáš.

Podľa neho však hrá spoločnosť a okolie v tomto rolu a postupné zrovnoprávnenie platov je dôležité.

“Problém môže nastať jedine, keď mužovi jeho okolie dá pocítiť, že je menejcenný a niečo nie je v poriadku s jeho mužnosťou, pretože je tam platový rozdiel. “Ak by mi to niekto naznačil, asi by som to stále mal kdesi vzadu v hlave,” uškŕňa sa Lukáš. “Každopádne si myslím, že ide o osobné naplnenie. a keď je moje dievča šťastné a spokojné s tým, čo robí a ešte za to navrch dostane odmenu, som šťastný aj ja.”

Marek, ktorý má dvadsatšesť a jeho priateľka zarába viac, tiež nevidí dôvod na problém. “Keď mi to sama nevyčíta, alebo si zo mňa neuťahuje, je to absolútne v poriadku. V konečnom dôsledku mi záleží len na nej, nie na tom, čo si myslí okolie.”

Dvadsaťosemročný Alex má zase teoriu: “Pamätám si časy, kedy bol môj otec bez práce a mama nosila domov všetky peniaze. Preto mi to príde normálne. Naopak, očakávam od ženy, že vo vzťahu niečo na stôl prinesie – nemusí to byť väčší plat, ale každopádne viem, že ju musím rešpektovať, musí mať ambície. Veľmi by ma to odradilo, keby som zistil, že nijaké nemá, alebo sa spolieha na to, že sa o ňu postarám. Myslím si, že je to práve kvôli tomu, aký som mal vzor,” hovorí Alex.

Ak máte dnes na perách otázku, či sa vo vašom, možno relatívne čerstvom vzťahu, môže vyskytnúť nezrovnalosť ohľadne platu, možno sa tento tip bude hodiť. Pozrieť sa na rodičov vášho partnera, na model, z ktorého vyšiel. Často býva kľúčom k ich vlastnému pohľadu na vec.

Je to na nás, priatelia

Ohodnotí podľa vás spoločnosť finančne vždy spravodlivo jedincov za ich prácu? Súhlasíme vo vnútri s tým, že investor si zaslúži viac ako učiteľka? Nerobí práve učiteľka záslužnú prácu, ktorá formuje budúce životy ľudí? Akú pridáva hodnotu v porovnaní s niekým, kto kupuje a predáva dlhopisy? Platy sú pritom neporovnateľné.

Napriek tomu sa stále dnes pripisuje ľuďom rešpekt podľa toho, ako ich za prácu spoločnosť odmení.

Či štát u nás v dohľadnej dobe urobí niečo v otázke dĺžky materskej, sa odhadnúť nedá. Avšak aj bez toho sa môžeme na vec pozerať férovejšie, je to len na dohode partnerov. Aj keď som sama vyrástla s rodičmi, u ktorých takzvaná “tradičná výmena rolí”, i keď na krátky čas, neprebehla ideálne, neznamená to, že sama rozmýšľam rovnako. Práve naopak.

Dôležitejší než sociálna politika je náš postoj. Na oboch stranách. Ak dodnes aj ženy vidia v svojich zárobkoch problém a boja sa, že stratia ženskosť, situácia sa tak skoro nezmení.

Feminizmus je o rovnoprávnosti. Rovnoprávnosť je aj o vzájomnom rešpekte. Škatuľkovanie ľudí do “originálnych” rolí svojich pohlaví môže naše vzťahy pokrčiť.

Predstavme si svet, kde sú partneri na seba pyšní a podporujú sa. Predstavme si svet, kde sa tešia z úspechov toho druhého ako správni…parťáci. Ja osobne určite takého parťáka chcem.